Ashtanga joga - za hranicou fyzickej praxe (časť 3.): Nijamy

Nijamy – doporučenia k duchovnému rastu

Niyama [nijáma] je súbor ďalších piatich kódexov správania, myslenia a konania praktikanta jogy. Sú to: čistota, spokojnosť, teplo, štúdium a akceptovanie existencie Boha (vyššej moci/formy energie/zákonitosti, princípu,...).

1. Čistota

Čistota (śauca) [sauča] je myslená ako vonkajšia, tak aj vnútorná čistota. Samozrejme pravidelná hygiena celého tela. Napríklad, hlavne v dnešnej dobe, je to aj predchádzanie zápachu z potu. Akoukoľvek formou. Niekto radšej používa deodoranty, niekto inú úpravu povrchu tela, niekto bylinky, kryštály,... V konečnom dôsledku svojim telesným zápachom, či už pri praxi jogy alebo aj v dennom živote, otravujeme okolitých ľudí. Nie je to forma násilia (ahiṁsā)?

Ďalej je to vnútorná čistota tela. To sa odvíja od zdrojov potravín. Toto je však na každého uvážení a potrebách, nedá sa nikdy nikomu kázať čo by mal, alebo nemal jesť. Časom ako človek pravidelne praktizuje jogu, jeho telo si začne žiadať alebo odmietať istú kvalitu potravy. U niekoho to môže prejsť do pestovania vlastného ovocia a zeleniny, u niekoho k výberu potravín bez priemyselnej úpravy alebo v kvalite BIO, u niekoho v rozumnú kombináciu zloženia potravín, u niekoho vegetariánstvo... je to individuálne a všetky formy sú rovnako v poriadku.     

Niektorí ľudia praktizujú aj samostatné očistné techniky za pomoci napríklad ajurvédy, držia pôst, detoxikačné kúry, kriye (očistné techniky),... tie sú tiež individuálna voľba každého praktikanta.

V systéme Aṡṭāṅga jogy dochádza k silnej očiste a detoxikácii každý jeden deň počas praxe jogových āsan (pozícií), ktorá zahŕňa aj precíznu techniku vinyāsy. Tej prínosom je zohrievanie tela, rozprúdenie a aktivácia všetkých obehových systémov tela, hĺbková masáž vnútorných orgánov, svalov i kĺbov. Vinyāsa aktivuje potenie a práve cez tento pot sa vyplavujú toxíny z tela. Tie ktoré sa nevyplavia cez pot sa dostanú do ostatného vylučovacieho systému a tak sa následne dostanú z tela von. Týmto procesom sa detailnejšie budeme venovať neskôr v texte.

Nesmieme rovnako zabúdať na čistotu svojho okolia. Prostredia v ktorom žijeme. Tak ako náš najbližší priestor, naša domácnosť, aut
o, kancelária,... kdekoľvek sa pohybujeme až po čistotu mesta, krajiny, zemegule.

Je tu ešte jedna nie menej dôležitá forma čistoty, a tou je čistota všetkých foriem vzťahov.

2. Spokojnosť

Spokojnosť (saṅtoṣa) [santóša] je doslova myslené ako spokojnosť s tým, čo je, a čo (ne)máme. Kto má viac sa nepovyšuje nad ostatných, kto má menej je spokojný s tým, koľko má a neodsudzuje tých čo majú niečo viac. Nebavíme sa iba o materiálnych veciach, ale ide opäť o poznanie, vzťahy, city, akceptovanie životných fáz (raz sme hore a raz dole).

Jej formou je aj nezávidenie a schopnosť dopriať, prípadne podeliť sa. Spokojnosť je predsa zdrojom šťastia.

3. Zanietenie

Teplo (tapaḥ) [tápa] je doslovný preklad. Na jednej strane je myslené ako zanietenie. Môžeme ho vysvetliťa ako zanietenie do všetkých činností - nič neurobíme iba na polovicu, ale vykonáme to kompletne a svedomito. Tiež je to samozrejme zanietenie do jogy. Joga je životný štýl a každodenná súčasť života.

Tak ako praktizujeme jogu svojím správaním a postojmi každý deň, tak praktizujeme jogové pozície každý deň (šesť krát do týždna - jeden deň necháme telo oddýchnuť, a tiež nepraktizujeme v dni mesačných cyklov). Zanietenie do jogy ako životného štýlu so sebou nesie pravidlá, ktoré si vyžadujú odhodlanie a plné nasadenie praktikanta. Tieto pravidlá budujú disciplínu. A disciplína je cesta k transformácii (tela cez jogové pozície a vinyasu a mysle cez meditáciu).

Dodržiavanie disciplíny a pravidiel jogovej praxe nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad môže zdať, a preto je potrebné zanietenie sa. Toto teplo - zanietenie sa - zapálenie sa pre niečo je vzplanutie vnútorného ohňa (SVETLA), ktorý vedie v podstate k forme osvietenia. Prejavom zapálenia sa do niečoho je samotná schopnosť a odhodlanie dodržiavať pravidlá a disciplínu. Tie následne budujú poctivosť, sebaovládanie, poriadok, harmóniu, sebapoznanie. Zanietenie sa by sa však nemalo zamieňať - prerastať do posadnutosti.

Druhá strana mince je zapálenie očistného ohňa (AGNI) v tele. Teplo, ktoré sa prebúdza každý deň zdravením slnka (Sūrya Namaskāra) na začiatku praktizovania jogových pozícií (aj počas praxe). V systéme Aṡṭāṅga jogy toto teplo poháňa vinyāsa - kľúčový faktor tejto praxe. Vinyāse sa budeme tiež venovať o trošku neskôr.

4. Štúdium

Štúdium (svādhyāya) [svadjája] vychádza istým spôsobom trochu z predchádzajúceho bodu - tapaḥ - zanietenie sa. Jedná sa bez pochýb o bežné vzdelanie, ale aj o nekončiace štúdium a rozvoj rôznych záujmov a rozhľadov. Pri joge je to aj štúdium filozofie. Je však trochu otázne, kedy s tým začať. Pred tým, ako človek má pravidelnú jogovú prax, jogovej filozofii neporozumie. Po tom, čo dosiahne dlhoročnú pravidelnú prax, filozofia dáva automaticky zmysel aj bez hlbšieho štúdia.

Ako hovoril sám Pattabhi Jois: “Before practice theory is useless. After practice theory is obvious”. (Pred praxou je teória zbytočná. Po praktizovaní je teória jasná.)

Na druhej strane je to štúdium a poznávanie seba. To sa dá povedať jednou vetou. Joga je prax jednotlivca o poznávaní seba cez seba. Táto veta hovorí za všetko do úplného detailu. Joga je prax jednotlivca - joga je proces v hlave jedinca. Jogovú prax za nás nikto neurobí. Nikdy.

Preto je nevyhnutné na dosiahnutie transformácie - zmeny - jogy - systém toho čo robíme, praktizujeme dokonale poznať, študovať ho a byť schopný praktizovať samostatne. Vždy a všade bez závislosti na učiteľovi. Preto sa Aṡṭāṅga joga učí a praktizuje tak, ako sa učí. Je to nekončiaci systém štúdia a praxe. Systém, ktorého obsah sa celý život zväšuje a nustále prehlbuje.

Poznávanie seba cez seba - opäť vypovedá o tom, že joga sa musí odohrávať v hlave (a tele) jednotlivca. To je opäť možné iba vtedy, keď sa človek vie ponoriť do praxe sám bez pomoci a vedenia učiteľa. Poznanie jogovej praxe je v podstate nevyhnutnosťou, nie privilégium žiaka. A prax jednotlivca je súčasť disciplíny. Pomáha prekovávať strach, zastaviť a vytriediť myšlienky... Je to forma veľmi hlbokej meditácie, a tým schopnosť spoznať svoje telo. Pomáha stretnúť sa so svojim egom, nájsť odpovede na otázky, poznať svoje nedostatky a bohatstvá. Pomáha nám spojiť sa so svojou dušou, a teda spojiť sa s jednotou. Dosiahnuť stav spojenia - jogy. Pomáha nám naučiť sa cez seba to, čo sa naučiť potrebujeme.

5. Akceptácia Vyššieho princípu

Akceptácia existencie Boha (īśvarapraṇidhānā). Īśvara [íšvara] je v sanskrite označenie pre Boha. Praṇidhānā [pranidáná] je odovzdanie sa, prijatie, akceptovanie, pochopenie... Ide v preklade teda o prijatie, akceptovanie či uznanie, že existuje nejaká vyššia forma - Boh.

V žiadnom prípade to neznamená príkaz vyznávať náboženstvo, ale určite ani žiadne náboženstvo nevylučuje. Môžete si svojho Boha nazvať akokoľvek. Ježis, Allah, Kṛṣṅa, Vishnu, Zeus, Ra, Elohim, Jahweh,... Pringles... akokoľvek Vám to vyhovuje, alebo zodpovedá vášmu náboženstvu. To je bez akejkoľvek urážky.

Verte, že Boh vynašiel zmysel pre humor a má väčší zmysel pre humor ako ktorýkoľvek človek na tomto svete, a vaše vyznanie určite pochopí. Je to forma vyššej energie, hmotnej aj nehmotnej, mužskej aj ženskej, forma čistej, sto-percentnej lásky, prana, reiki,... (inak, vedeli ste, že aj technika liečenia reiki má korene v Tibete tak isto ako Aṡṭāṅga joga, ktorá je tiež v podstate technika práce s energiou?).

Aj túto božskú energiu si môžete nazvať ako chcete. Vždy je to iba jedna energia, len môže mať iné mená, tak ako aj Boh môže mať nekonečne veľa mien...

*

Pokračovanie v ďalšej časti: Aštanga joga - za hranicou fyzicej praxe (časť 4.): Ásana

Predchádzajúca časť: Desatoro odporúčaní pre jogína - Aštana joga (časť 2.)

* * *