Desatoro odporúčaní pre jogína - Aštanga joga (časť 2.)

Osem stupňov jogy

Po vymedzení si histórie a zopár základných faktov prejdime na popis samotnej metódy Aštanga jogy. Už som spomínal, že slovo Aṡṭāṅga je spojené z dvoch slov - aṡṭau - osem a āṅga - končatín. V preklade sa častejšie používa namiesto slova “končatín” slovo “stupňov”. Svojim spôsobom je tam aj istá postupnosť, kde jeden krok vedie k ďalšiemu, no je nevyhnutné ich praktizovať všetky spolu. Nedá sa jeden z nich vynechať alebo obísť.

Končatina je myslím výstižnejší názov. Je to ako končatiny človeka. Nedá sa posilňovať iba jedna ruka alebo iba jedna noha a čakať, že výsledkom bude rovnováha. Treba posilňovať všetky a to rovnako, a je stále treba pracovať na všetkých bodoch aby bol celok v rovnováhe. Tak je to aj končatinami jogy. Joga má priniesť rovnováhu na všetkých úrovniach. A každá z končatín sa postupne vyvíja a rastie.

1. Yama, 2. niyama (odporúčania správania sa), 3. āsana (fyzické pozície), 4. prāṇāyāma (dýchacie techniky), 5. pratyāhāra (kontrola zmyslov), 6. dhāraṇā (koncentrácia), 7. dhyāna (meditácia), 8. samādhi. Toto sú končatiny Aṡṭāṅga jogy tak, ako ich popisuje Yoga Sūtra a tak, ako sú dodnes praktizované ako komplexná metóda tejto jogovej tradície.

Jamy a nijamy – 10 morálnych prikázaní jogy

Yama a niyama. Prvé dve končatiny týkajúce sa životných akcií praktikanta. Často sú považované za zákazy, no sú to skôr odporúčania, ako by sa človek mal chovať a myslieť. Šípky ukazujúce na smer myslenia. Ide o základ jogy ako životného štýlu pomimo samotnej praxe jogových pozícií a meditácie.

Sú to odporúčania, ktoré sú uložené v podvedomí a pomáhajú nám tvoriť svoje rozhodnutia, akcie a určovať smer, ktorým v živote pôjdeme. Yama sú isté morálne princípy, o ktorých sa tvrdí, že by sme ich mali praktizovať k okolitému svetu, a niyama voči samému sebe. Tak či onak, obe sa dajú praktizovať aj navonok, aj v rámci jedinca. Je to iba uhoľ pohľadu.

Každá z nich má päť bodov. V Sanskrite sú popísané jediným slovom, v preklade väčšinou tiež. Za každým slovom sa však ukrýva celá samotná filozofia o ktorej by sa dali písať knihy. Budem ich popisovať iba veľmi stručne, každý si za nimi nájde a uvedomí určite “to svoje” (každý od jogy potrebuje niečo iné, joga je “iba” univerzálny nástroj, ktorý prinesie každému práve to, čo potrebuje.).

V prvom rade chcem ešte raz pripomenúť, že toto sú určité “smerovacie, navádzacie ceduľky/šípky”, ktoré nám ukazujú na smer, ktorým by sme sa mali uberať. Ich cieľom by mala byť otvorená myseľ. Tieto princípy NEurčujú všeobecnú šablónu aplikovateľnú na každého, určitú šablónu toho, ako by praktikant jogy mal vyzerať, ako presne by sa mal správať, čo by mal jesť, čo by mal nosiť oblečené, čo musí a nesmie...

Vytváranie si takejto šablóny vedie práve naopak k uzavretej mysli (aj pri laickom pohľade: šablóna = obmedzený a definovaný tvar bez možnosti tvorby a vývoja). Ak má joga nejaké zmeny do nášho života priniesť, dostaví sa to samo od seba bez toho, aby sme veci menili svojvoľne. Chcem tým povedať to, že napríklad fajčiar nemusí skončiť s fajčením pred tým, ako začne praktizovať jogu. Práve vtedy keď bude ten najsprávnejší čas, prestane bez toho, aby sa do niečoho nútil, prípadne ho do toho nútil (odporúčal mu to) niekto iný.

Jamy – doporučenia morálneho správania

Yama [jáma] obsahuje týchto 5 bodov: NE-násilie, NE-klamanie, NE-kradnutie, NE-lakomstvo a uvážené pôžitky.

1. Nenásilie

Ne-násilie (ahiṁsā) [ahimsa] je samozrejme myslené ako neubližovanie iným ľudom, zvieratám, prírode,... Formy ublíženia ako fyzické napadnutie nemusíme ani pripomínať, no dá sa ublížiť aj inak. Slovami, činmi, gestom, pohľadom, myšlienkou...

Iný uhol pohľadu je nenásilie voči samému sebe, na ktorý ľudia často zabúdajú. Má tiež nekonečné množstvo foriem. Je to akákoľvek forma konania proti svojej vôli, svojmu vnútornému hlasu, zvykom, presvedčeniu,... Zdrojom môžu byť externé faktory, kedy konáme na základe očakávaní niekoho iného - znova môžme pripomenúť všeobecne očakávanú šablónu jogína. Ako príklad si môžme opäť uviesť fajčiara, ktorý si myslí, alebo mu niekto povedal, že musí prestať fajčiť lebo inak nemôže robiť jogu, lebo “sa to nehodí a pretože to je zlé a nezdravé” a nenechá tento proces fungovať za pomoci jogy samovoľne až do bodu, kedy jeho telo samé od seba cigarety odmietne. Zdrojom môže byť aj naše ego, kvôli ktorému si chceme niečo dokazovať - bezhlavo sa napríklad “rveme” do náročných jogových pozícií, atď.

Opačná strana tejto mince je doslova páchanie dobra. Ide o bežný jav, kedy s najlepším úmyslom niekomu inému vnucujeme pomoc alebo rady bez toho, aby si o to sám požiadal. Aj sám Boh (vyššia inteligencia, energia, zdroj...) nám dal dar slobodnej vôle a sám ju nikdy neporuší bez toho, aby sme si o pomoc požiadali. Nevieme sami čo je pre druhého najvyšším dobrom ani čo tu má v pláne jeho duša zažiť. Koniec koncov, niekedy sú pre nás cennou skúsenosťou aj bolestné zážitky. Naša duša prišla na tento svet po zážitky, a každý má zažiť iné. Nakoniec všetci aj tak tieto zážitky prinesieme “na druhú stranu - stvoriteľovi”. Napokon... sú to Jeho zážitky. A občas “dobrí ľudia” sa snažia iné duše o tieto zážitky pripraviť.

Na nenásilie, tak ako aj na ostatné nasledujúce kódexy sa dá pozerať z rôznych uhlov a nikdy nebudeme schopní odškrknúť si s istotou, že “tento” kódex máme zvládnutý.

Ahimsā je tiež konanie a myslenie “v mene” lásky, schopnosť lásku (nie romantickú) vyžarovať, byť priaťeľský,...

2. Neklamanie

Ne-klamanie (satya) [satja]. Samozrejme, nechceme klamať ľudí okolo seba, svojich blízkych,... Najčastejšie klameme rečami vyhýbaním sa pravde, ktorá by mohla zraniť iných, alebo je to pre nás jednoducho výhodnejšie pravdu nepovedať.

Tak ako v predošlom bode, často klameme sami seba. Ťažšie je niekedy priznať si pravdu sami sebe, ako povedať pravdu niekomu inému. Klameme sa v bežnom živote, klameme sa v praxi jogy... väčšina z nás sa klame viac či menej každý deň. Klameme (sa) vetami ako napríklad “nemám čas, nemôžem, nemám záujem”, nevykonaním si povinností alebo rituálov, nepriznaním si chyby,... Často sa snažíme oklamať “systém”. Či už univerzálny - snažíme sa popierať “zákony vesmíru”, myšlienok, energie, “Boha”,...

Môže to byť klamanie sa v praxi jogy. Myslením si, že sme sa už na nejakú tému všetko naučili, že už niektorú pozíciu viem, klameme sa tým, že pozície využívame ako svoj cieľ jogy a nie ako cestu/nástroj jogy, tým, že nenechávame končatiny a transformáciu jogy plynúť svojvoľne, z nedočkavosti predbiehame proces.

3. Nekradnutie

Nekradnutie (asteya) [aštéja] je samozrejme neodcudzovanie predmetov, ale tiež nekradnutie majetku, niekoho tvorby (kopírovanie), myšlienok... Kradneme vodu jej plytvaním, kradneme priestor ekosystému...

Vieme kradnúť aj inak, často nevedome. Ide o kradnutie niekoho (životného) priestoru alebo energie, najviac však niečoho, čo už dotyčnému nikto nikdy nebude vedieť vrátiť. Toto kradneme často aj sami sebe. Kradneme čas - ľahostajnosťou, prípadne nezáujmom. Trávením času na nepodstatné veci ako programy v TV ako reality show, kradneme čas tým, že sme s niekym len preto, že nechceme byť sami, kradneme čas, ak nechávame na seba čakať, kradneme čas ignoráciou...

Ukracujeme sa o jogu, pokiaľ sa nestane súčasťou nášho každodenného života. Lenivosť nás ukracuje o jogu - bojíme sa ísť za hranicu svojej pohodlnosti a joga - transformácia (aj život samotný) pritom začínajú práve za istou hranicou pohodlia.

4. Nelakomstvo

Nelakomstvo (aparigrāḥ) [aparigraha] neznamená rozdať všetko chudobným. Nemá to ani vôbec nič s finančnou stránkou života. Ide o schopnosť deliť sa a schopnosť odolať chorobnému zhromažďovaniu vecí, prípadne pripisovanie neúmernej dôležitosti veciam v živote - hmotným či nehmotným. Nelakomstvo neznamená ani žiť v chudobe, ani žiadnu formu podobného asketizmu. Ako jedna moja priateľka raz povedala: “jogín môže byť aj business-man lietajúci za obchodom po svete v súkromnom lietadle”. A môže. Joga ako stav mysle a proces transformácie je prístupný každému bez ohľadu na akýkoľvek faktor života - vieru, finančnú stránku, farbu pleti, orientáciu, pôvod... Je jedno koľko kto má. No ľudia čo majú viac by sa nemali považovať za “viac” ako tí, čo majú menej.

Nebyť lakomý a nezhromažďovať iba pre seba sa tiež týka poznania, učenia, informácií... Bohužiaľ, vravím z vlastnej skúsenosti, mnoho ezoterikov či učiteľov jogy sa nechce o svoje učenie deliť. Boja sa toho, že by niekto mohol jedného dňa vedieť viac, ako oni. Namiesto toho, aby sa s ním tešili.

5. Uvážené pôžitky

Uvážené pôžitky  (brahmacharya) [brahmačaria] sa najviac pripisuje sexuálnej abstinencii alebo celibátu. V podstate o to nejde. Brahmacharya je historicky v hinduizme obdobie medzi 14. a 20. rokom života, kedy mladíci študovali Védy a Upanishady, kedy boli vystavovaní celibátu aby urýchlili svoj mladícky spirituálny vývoj. Celibát praktizovali aj niektorí mnísi žijúci v jaskyniach, ktorí celý život zasvätili štúdiu, praktizovaniu jogy a meditácii.

Pre bežného človeka to však celibát neznamená. Ide o užívanie si akýchkoľvek pôžitkov (sex, zmrzlina, čokoláda, šperk,..) s mierou.

Sex a sexuálna energia má však svoje zastúpenie. Ide o uvedomelé využívanie a “neplytvanie” touto energie. Smerovať ju k svojmu jednému partnerovi, nerozdávať ju za jeho chrbtom aj iným, prípadne nevymieňať si ju každú chvíľu s niekym iným, no rovnako túto energiu samozrejme nezneužívať (znásilňovanie, obťažovanie, harassment, zneužívanie). Sex je prirodzenou súčasťou života.

Človek sa narodil na tento svet, aby zažil tento svet so všetkým, čo k nemu patrí a žil svoj život naplno. Joga nemá spraviť z človeka pasívneho hráča hry života, ale má pomôcť svoj potenciál nájsť a využiť ho naplno. Aby človek žil naplno, nasledoval svoje srdce, ale nosil so sebou aj svoj rozum...

Pokračovanie v ďalšej časti... Nijamy - doporučenia k duchovnému rastu.

Predchádzajúca časť: Aštanga joga - za hranicou fyzickej praxe (časť 1.)

* * *