Pôst - prírodný liek pre zdravie

Čo je vlastne pôst

Pôst je obdobie, počas ktorého sa čiastočne alebo úplne zriekneme tuhej stravy. Tým sa dočasne obmedzí príjem všetkých látok a živín, ktoré so stravou prijímame, a telo začne „konzumovať“ to, čoho je v tele prebytok. Spáli zásoby i doteraz nepotrebné látky, a zvyšok – teda toxické látky – začne z tela vylučovať.

Je to teda akási regenerácia zažívacieho traktu, ktorý má možnost si odýchnuť od neustáleho trávenia, a tým sa prečistiť. Zároveň sa tým zlepšuje obranyschopnosť organizmu i proces látkovej výmenu, čím sa spomaľuje aj celkový proces starnutia. Nezanedbateľným prínosom je zlepšenie stavu pleti - miznú ekzémy, hoja sa rany a vyhladzujú vrásky.

Pôst v klasickom zmysle znamená vysadenie stravovania úplne. Mal by mať vždy nejaká opodstatnenie, nemala by to byť iba samoúčelná aktivita. Na základe účelu, ktorý pôstom chceme dosiahnuť si volíme aj jeho dĺžku. V zásade si pritom volíme buď krátkodobý (jeden až trojdenný), a dlhodobý.

Ak s pôstom nemáte žiadnu skúsenosť, začnite s jednodenným pôstom. Už počas jedného dňa si zažívací trakt oddýchne, a to nie je málo. Znamená to ale úplne vysadiť stravu, nie piť zeleninovo-ovocné šťavy, ako je v dnešnej dobe populárne ako spôsob detoxikácie organizmu.

Okrem jednodenného pôstu existujú aj dlhšie formy pôstov, ako troj-, päť, sedem a viacdenné pôsty (pri odriekaní stravy v rozsahu viac ako dvoch týždňov sa už hovorí o hladovaní). Pre bežného človeka v našich podmienkach by maximum malo predstavovať 7 až 14 dní pôstu - viac ako 2-týždňové pôsty nie sú pre väčšinu pracujúcich ľudí reálne, ani vhodné.

Pár zaujímavostí z histórie

Už mnohé staroveké národy považovali pôst za prostriedok očisty tela. Pythagoras systematicky hladoval 40 dní pred skúškami na Alexandrijskej univerzite, a to isté vyžadoval od svojich žiakov! Hippokrates (považovaný za „otca medicíny“) odporúčal pred liečbou vyžmýkať z tela všetko nepotrebné, kým sa neobnovia funkcie tela. Počas kritického vrcholu choroby predpisoval zásadne pôst.

Veľmi podstatným faktom, kvôli ktorým sa ľudia v minulosti postili bola zvýšená vnímavosť voči duchovnu. Na povrch sa dostávali rôzne duchovné zvuky, mantry, ktoré vtiahli ašpiranta do modlidieb a pomáhali mu na ceste za vyššími stavmi vedomia. Sokrates i Platón sa pravidelne postili s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň duchovného poznania. Perzskí uctievači Slnka, keltskí kňazi i kňazi starovekého Egypta hladovali, aby boli pripustení k vyššiemu zasvieteniu.

I v dnešnej dobe prakticky všetky náboženstvá v nejakej forme pracujú s týmto konceptom a pôsty sú dnes bežné v kresťanstve, judaizme, budhizme, hinduizme, ako aj v islame.

Pôst a jeho miesto v joge

Pôst historicky uľahčoval adeptovi jogy jeho cestu za osvietením i k zmeneným stavom vedomia, ktoré predstavovali jeden z hlavných dôvodov praktizovania jogy. V dnešnej dobe sa hlavný účel pôstu presúva na oblasť zdravia – očisty organizmu a odstránenia choroboplodných zárodkov. Dnešná strava moderného človeka je totiž z pohľadu minulosti, i v porovnaní s Indiou, kde joga vznikla značne odlišná.

Aj keď pôst nepatrí priamo medzi jogové očistné techniky (tzv. šatkarmy, alebo krije), je dôležitou súčasťou praxe mnohých ľudí, ktorí jogu cvičia. Jogín by mal mať totiž v ideálnom prípade vyváženú stravu. Ak ju nemá, môže mu s dôsledkami jeho stravovania pôst pomôcť. 

Existuje mnoho ľudí, ktorí si pôst i napriek vyváženému spôsobu stravovania zvolili ako súčasť ich spôsobu života. Zaujímavosťou totiž je, že pri pôste nedochádza iba k odstráneniu toxínov z tela a očiste organizmu. Zlepšuje sa aj vnímanie na jemnohmotnej úrovni – cvičenia s mysľou a energiami a meditácia sa stávajú omnoho intenzívnejšími a ľahšie vnímanými. Samotná energia, ktorá v tele putovala do trávenia, je totiž k dispozícii na prácu s vedomím.

Čo sa s nami deje pri pôste?

Už počas jednodenného pôstu dochádza k významnej regenerácii tráviaceho traktu. Začnú sa v žalúdku vylučovať šťavy, ktoré čistia celý zažívací systém, regeneruje sa žalúdok.

• • Medzi jednodňovým a trojdňovým pôstom je už zásadnejší rozdiel – z fyziologického aj psychického hľadiska. Ustáva zažívanie úplne, očista na základnej úrovni prebehla a organizmus je nútený prechádzať do iného energetického režimu. Prílev hrubej formy energie sprostredkovaný trávením ustal, a organizmus potrebuje siahnuť na iné zdroje. Vtedy sa začínajú spaľovať cukry v zásobe i tuky, a organizmus sa začína úplne revitalizovať.
  • Niekedy od druhého až tretieho dňa môže nastúpiť kríza, a s ňou i menej príjemné pocity. Keďže okamžité zdroje (cukry a tuky) sa viac-menej vyčerpali, telo stráca schopnosť rekuperovať enegiu a začínate intenzívnejšie pociťovať energetickú náročnosť pôstu. Môže nastúpiť pocit chladu, otupelosti a únavy. Vtedy je dobré vyhnúť sa energeticky náročným aktivitám po fyzickej ani mentálnej stránke. Z psychického hľadiska sa jedná o „skúšku vôle“, pretože pocit potreby jesť vás môže dosť intenzívne ovládať.
  • Ak nie ste schopní dostatočne zamestnať myseľ a psychicky vás pocit hladu príliš deptá, môžete pôst v tejto fáze ukončiť. Ak vydržíte a nepodľahnete, psychika si na pocit hladu „zvykne“ a potom už nie je tak intenzívne vnímaný. Z tohto pohľadu už nie je priveľký rozdiel medzi päť, sedem, desať alebo štrnásťdenným pôstom.
  • Paralelne s negatívnymi pocitmi nastupujú aj tie pozitívne: zjemňuje sa vnímanie zmyslov, výrazne sa zlepšuje i zrýchľuje myslenie, stávate sa citlivejšími (až precitlivelými) na isté zmyslové vnemy. Organizmus sa plne detoxikuje a prečisťujú sa orgány (pečeň, obličky…). S tým súvisia aj sprievodné javy detoxikácie tela ako povlak na jazyku, zvláštny dych, pocit nečistej pokožky. To všetko je dočasné a naznačuje, že proces očisty je v plnom prúde.

Pri dlhodobom pôste naplno ožívajú prakticky všetky zmysly – najmä však zvukové a chuťové, fantázia pracuje na plné obrátky. Na povrch začínajú vychádzať rôzne skryté motívy, ktoré nás ženú do istých vzorcov správania sa (potreba úpravy stravy istým spôsobom, príčiny prejedania sa, podobne). Pokiaľ nie ste zaujatí a máte aspoň priemernú úroveň sebareflexie, môžete tieto signály dešifrovať a mnoho zaujímavého sa o sebe dozvedieť.

U ľudí s veľkou skúsenosťou s pôstom sa sprievodné negatívne pocity zjemňujú – majú kratšie trvanie, menej intenzívny priebeh, a sú schopní i po niekoľkých dňoch pôstu vykonávať mentálne i fyzicky náročnejšie činnosti.

Celková strata hmotnosti v období dlhšieho pôstu je okolo 20 – 25 % hmotnosti a táto hranica by nemala byť prekročená.

Ako sa správne postiť

• • Na pôst je potrebné sa pripraviť, najmä na ten dlhodobý. Zabezpečte si objektívne aj subjektívne okolnosti – urobte si voľno v práci, pošlite rodinu na výlet, zabezpečte si dostatok pitia, psychicky sa pripravte na sprievodné negatívne pocity, s ktorými sa zaiste počas pôstu stretnete. Učiňte rozhodnutie, že sa budete postiť, a že vydržíte.
  • Ideálne je zobrať si predĺžený víkend plus deň na adaptáciu.
  • Pred pôstom nie je vhodné “najesť sa do zásoby“ – nepomôže vám to v boji s pocitom hladu, len si tým znížite účinok pôstu.
  • Začnite s jednodenným pôstom – ten by mal v zásade zvládnuť každý. Ak vám to nerobí problém, skúste trojdňový pôst. Ak ste schopní prekonať citeľný rozdiel medzi jednodenným a trojdenným pôstom a krízu, ktorá s tým prichádza, môžete skúsiť päť prípadne sedemdenný pôst.
  • Z pohľadu regenerácie tráviacej sústavy je lepší jednodenný pôst, než 3 dni pitia zeleninových štiav.
  • Počas pôstu pite veľké množstvo tekutín (2 až 3 litre), najmä pri krátkodobom pôste (pri dlhodobejšom pôste sa prechádza do prirodzeného pitného režimu). Je dôležité na to neustále myslieť, pretože pocit smädu je relatívne malý. Ideálne je piť pramenitú vodu z prírody, alebo aspoň jemne mineralizovanú vodu bez bubliniek. Čaje tiež istým spôsobom zamestnávajú trávenie, preto sa pri pôste nehodia. Radšej si urobte inokedy 2-týždňovú očistnú čajovú kúru, ktorú spojíte s celkovo odľahčeným jedálničkom a očistou organizmu, ale pri klasickom pôste čaje nepite.
  • Po ukončení pôstu je návrat k normálnej strave pozvoľný. Pri jednodennom pôste je návrat viac-menej normálny bez obmedzení (aj keď treska v majonéze nie je práve najvhodnejší typ raňajok). Zvoľte si ľahko stráviteľné jedlo (ideálne ovsené vločky alebo kašu). Návrat k bežnej strave po troj- a viacdennom pôste je pozvoľný - čím dlhší bol pôst, tým pomalšie treba zaraďovať potraviny. V takomto prípade sa začína varenou ryžou bez korenia a príchutí. Druhým jedlom by mohla byť opäť ryža s varenou zeleninou, prípadne pár kvapkami oleja. Postupne môžete zaraďovať ovsené vločky, obiloviny atď. Naposledy zaraďte potraviny živočíšneho pôvodu, mliečne výrobky a na záver ryby a mäso, ak ho jete.

Kedy je pôst aktuálny?

Pôst znamená regenerácia, ozdravenie, očista. Pomáha kompenzovať nedostatky nevyváženej stravy (t.j. niektorá zložka potravinového reťazca prevláda, alebo chýba - obiloviny, zelenina, strukoviny, ovocie...), čím dochádza k zahlieneniu organizmu. Mäso a výrobky živočíšneho pôvodu prinášajú do tela okrem živín aj mnohé toxické látky, ktoré je potreba pravidelne odstraňovať, inak nastane v tele nerovnováha, a choroba je na svete. Zahlienenie organizmu zas bráni správnemu fungovaniu orgánov.

Taktiež, ak sa nachádzate v ťažkom životnom období, cítite sa psychicky nevyrovnane, alebo sa cítite depresívne, pôst sa uvádza ako dobrá forma alternatívnej terapie - nastoľuje biochemickú rovnováhu v tele i mozgu, a pomáha lepšie vnímať sám seba, i svoju vlastnú hodnotu. Po pôste sa pre človeka trpiaceho depresiou veci javia akosi optimistickejšie.

V zásade ale takmer každý bude mať prospech z jednodňového pôstu jedenkrát za mesiac, prípadne aj raz za týždeň.

Špecifickým typom pôstu je kontrolovaný liečebný pôst, ktorý sa nastoľuje za účelom odstránenia rôznych ochorení. Liečebný pôst v kombinácii s prostriedkami alternatívnej i modernej medicíny sa ukazuje byť ako veľmi účinný pri liečbe mnohých ochorení, ktoré môžu mať pôvod v preťažení organizmu choroboplodnými zárodkami.

Je pôst vhodný pre každého?

Existujú isté zažívacie komplikácie, ktoré neumožňujú používať túto formu samoterapie. Týka sa to najmä ľudí, ktorí majú diagnózu nadmernej tvorby žalúdočných štiav, alebo kde musia ostať v činnosti isté enzýmy. V takom prípade je pôst kontraindikáciou, pretože dôležitý je pravidelný prísun vhodnej stravy.

Taktiež, ak máte slabé odhodlanie a sebadisciplínu, pôst nebude práve najlepší spôsob riešenia vášho problému. Nevhodné sú aj nesprávne motívy pôstu typu „chcem sebe alebo iným niečo dokázať“.

Niekoľko rád na záver

1. Nechoďte do pôstu nepripravení - najmä do troj a viacdenného. Veďte, čo sa môže diať a mentálne sa na to pripravte, aby ste boli schopní to ľahšie zvládnuť. 
   
2. Berte pôst ako dovolenku od zaužívaných vzorcov správanie sa i stravovania , a nie ako formu vyjadrenia a posilnenia svojho ega. 
3. Nerobte energeticky náročné aktivity, ktoré fyzicky alebo mentálne vyčerpajú. 
4. Zlaďte pôst s biorytmami prírody: obecne zima nie je vhodný čas na pôsty a očistu tela. Energia zimy sa sťahuje dovnútra a kumuluje sa v organizme, aby nám pomohla prežiť v chladných mesiacoch. Keďže pri pôste dochádza k opaku, pôst sa tým môže zbytočne skomplikovať, až kontraindikovať. Vhodnejším momentom je teda čas, keď sa energia prebúdza a expanduje - jar, leto a skorá jeseň. 
5. Ak si chcete pôst ešte uľahčiť, rešpektuje fázy Mesiaca: Ubúdajúci Mesiac nám umožňuje ľahšie sa zbavovať nepotrebných a jedovatých látok z tela, preto je dobré pôst realizovať v tomto období. Taktiež, špecifická energia splnu a novu je obzvlášť vhodná na pôst, pretože je v tomto období účinnejší. 
6. Spojte pôst s rozvíjaním sebareflexie a premýšľajte viac o sebe. Napríklad starí Číňania v deň svojich narodenín vyhľadávali samotu, predstavovali si okamih narodenia a v duchu si premietali svoj život. 
7. Zamestnajte myseľ i telo a buďte aktívni. Robte veci, ktoré vás bavia - koníčky, knihy, ľahká forma fyzickej aktivity, ideálny je ľahší trekking. Neostaňte pasívni, poddávajúc sa myšlienkam na hlad. Neustála aktivita, ktorá vás baví vás zamestná dostatočne, aby vám deň zbehol rýchlo.

Pravidelný jednodenný pôst zladený s biorytmami prírody je jednou z najúčinnejších foriem boja s populačnými chorobami, ktoré máme skrz prírodné liečiteľstvo k dispozícii. Je formou prevencie pre zdravých, aj úľavou pre chorých. Možno to nebude vaša prvá voľba, ale keď už si inak neviete rady, môže pôst dokázať zázraky.

 Inšpirácia: Vilma Partyková: Hladovění pro zdraví

* * *

Zaujala vás téma pôstu? Tu je tip na zaujímavú knihu:

V.Partyková: Hladovění pro zdraví

* * *