Vipassana - moja cesta k nej

....až sa stala mojou dennou praxou. Meditácia vipassana je v skutočnosti satipathana - vipassana (meditácia všímavosti a vhľadu), ktorá postupuje cez kultiváciu všímavosti (bdelej pozornosti) ku vhľadom. Táto meditačná technika sa využíva prevažne v budhistickom smere théraváda. Jej historického kontextu sa dotknem neskôr.

Vipassana - moja cesta k nej

Meditovať som začala sama, takpovediac na kolene, podľa prvej budhistickej knihy, ktorú som dostala do ruky na strednej škole. Otvorené srdce od Dalajlámu. Keďže som sa nemala s kým poradiť, v mojom okolí ľudia nemeditovali, bola som opatrná a postupne som skúšala skupinové meditácie: zazen, karma kagjü  ole nydahla a théravádu a iné.

Skupina théravády bola prístupná každému, ale najmä tomu, kto ju objavil, ťažko sa hľadala, keďže sa meditovalo v súkromnom byte. Prečo som si vybrala théravádu? Zaujalo ma, že patrí medzi najstaršie budhistické školy. V neposlednom rade, presvedčila ma osoba, ktorá meditácie viedla, Jindra Vaňková. Bola nenútená, cítila som sa slobodne.

Meditovať som nezačala hneď. Pochybovala som „Nemyslieť, je pre moju analytickú myseľ nemysliteľné“. Po krátkom uvážení, som si prišla po základnú inštrukciu k meditácii satipathana - vipassana a začala som „sedieť“.

Satipathana - vipassana: koncentrácia je kľúčová

Meditácia satipathana - vipassana spravidla začína koncentráciou na dych. Niektorí učitelia dávajú meditačnú inštrukciu na zdvíhanie a klesanie brucha (barmská tradícia), iní zas na pozorovanie vnemov na nosných dierkach. Vo svojej podstate však môže byť meditačným objektom čokoľvek na našom tele.

Brucho je však hrubým a jasne pozorovateľným objektom, preto sa najčastejšie odporúča začiatočníkom. Myseľ sa na ňom najľahšie ukotví a netúla sa toľko akoby tomu mohlo byť pri rozptýlenej pozornosti. Po zostrení koncentrácie a bdelej pozornosti, sa meditačný objekt stáva zaujímavejším a nastáva prehlbovanie meditácie.

Vipassana nastáva vo chvíli, kedy objekty začneme bezpochyby zažívať také, aké v skutočnosti sú (vhľady), a myseľ sa zameria na univerzálnejšie charakteristiky ako je pominuteľnosť (anicca), neuspokojivosť (dukkha) a nie ja (anatta). Prežívanie týchto javov je obohacujúcejšie ako stovky prečítaných kníh.

Sama som sa roky venovala meditácii v jej praktickej rovine. Nečítala som teóriu a iba som sedela a pozorovala. Neprekážalo mi to. No je pravda, že neskôr začali byť pojmy celkom dôležité, aby som sa mohla s meditujúcimi dorozumieť.

Cieľom satipathana - vipassana nie je pokoj

Môj učiteľ na Srí Lanke mi povedal pri ukončení meditačného ústrania „najprv ti odíde pokoj, potom všímavosť a jediné čo ti zostane budú vhľady.“ Satipathana - vipassana nemá primárne za cieľ budovať pokojné stavy mysle . Napriek tomu mnohých z nás to sem zvádza. Sama som tomu prepadla na Srí Lanke.

Hovenie si v pokoji sa spravidla spája s pripútanosťou, a je vo svojej podstate prekážkou postupovania v meditovaní. Stíšenie mysle je len prostriedkom ako sa dostať hlbšie k podstate vecí.

V meditácii  satipathana - vipassana je pokoj akýsi vedľajší produkt. Funguje to tak, že čím viac máme skúsenosti s nestálosťou javov, tým menej nás dokážu vyviesť z miery. V mysli je stále menej zlosti, chtivosti a zaslepenia (označované ako nečistoty), ktoré sú koreňom nepokoja. S ich rozpoznaním a oslabením prirodzene prichádza pokoj. No a toľkou mystikou opradené osvietenie (nibbána, nirvána) nie je nič iné ako vykorenenie týchto nečistôt.

Meditačné zásedy namiesto dovolenky

Jeden z veľkých zlomov nastal počas môjho prvého samozásedu tj. meditačného ústrania bez učiteľa. K zásedu ma motivovala kniha Jeskyne ve snehu a rozprávania o zážitkoch spolumeditujúcich v skupine.

Pred samozásedom som bola veľmi hrdá a verila som si, že všetko zvládnem sama. Aj som samozásed zvládla, no dospela som k záveru, že si nájdem učiteľa. Sama na sebe som pochopila, že človek dokáže nechtiac „odbočiť“, a učiteľ citlivo navracia späť na cestu.

Vnútroný oheň ma doviedol na meditačné ústranie na Sri Lanku, kde som mesiac a pol meditovala pod vedením svojho učiteľa. Od tohto obdobia dostala satipathana - vipassana pre mňa nový rozmer. Naučila som sa meditovať, rozpoznala som prekážky, ktoré stoja v ceste, začala som dôverovať v techniku meditácie, pravidelne som začala meditovať a vhľady sa mi začali prenášať do bežného života. Už to nebola len túžba, ale zážitok z meditácie.

Teraz vyhľadávam príležitosti na dlhšie meditácie. Stali sa mojou dovolenkou. Nie preto aby som si oddýchla a načerpala pokoj, ale preto aby som sa ponorila do seba hlbšie a úprimne uvidela, čo sama pred sebou popieram. Ústranie na to dáva skvelý priestor. Uvidieť sa.

V rukách občianskeho združenia Sati Slovensko

Po určitom čase sme sa rozhodli prebudiť k životu občianske združenie Sati Slovensko a prostredníctvom neho vytvoriť priestor na pravidelné meditovanie. Pod záštitou združenia sme začali viesť meditácie satipathana - vipassana v troch mestách Slovenska: v Žiline, Bratislave, Banskej Bystrici.

Dnes sme súčasťou meditačného centra SAMADHI v Bratislave, kde si môžete vyskúšať budhistické meditácie rôznych škôl, ktoré sa tu nachádzajú a vybrať si tú, ktorá vám najlepšie sedí.

Meditácie satipathana - vipassana vedú ľudia z občianskeho združenia Sati Slovensko. Nepovažujem sa za učiteľa, ale za človeka, ktorý vytvára priestor na pravidelné meditovanie a na zdieľanie zážitkov z meditácie. Je príjemné počuť, čo sa druhým v živote odohráva a zistiť, že v tom nie ste sami...

Zdroj k teórii: Bodhipraha.cz

* * *