Naučte sa ako meditovať a utíšiť myseľ

Meditácia ako spôsob získania rovnováhy a istoty vo svojom živote, a súčasť tzv. holistickej (celostnej) terapie chorôb sa dostáva čoraz viac pozornosti aj modernej medicíny a psychoterapie. Aby sme sa však naučili ako meditovať, je dôležité chápať princíp jej pôsobenia na našu psychiku.

Vieme, že naša myseľ je neustále „v pohybe“ a vedie so sebou vnútorný monológ. To spôsobuje, že sa netešíme z prítomnosti, ale pohybujeme sa pozornosťou v minulosti (rozoberáme a analyzujeme skutky svoje aj iných), alebo naopak v budúcnosti (preberáme možné scenáre, snívame cez deň a pod.). Princípom rôznych meditačných techník je postupne upokojiť a utíšiť myseľ a priviesť ju do stavu ticha, pohody a „spokojnosti samej so sebou“ v prítomnom okamihu.

Prečo je dobré ostať ukotvený v prítomnosti?

Ak myseľ neustále žije v spomienkach alebo možných scenároch budúcnosti, nekoncentruje sa na to, čo má. Buď nerobíme veci na 100%, alebo ich naopak robíme až príliš intenzívne so stratou reálneho kontextu. Deň prežijeme s tým, že si na konci ani poriadne nevieme spomenúť, čo sme vlastne robili. Všetko prešlo tak akosi mechanicky... Život nám uniká medzi prstami, a my sa nenazdáme, a už je tu koniec dňa, týždňa, mesiaca či dokonca roka...

Schopnosť vychutnať si prítomnosť v stave spokojnej a koncentrovanej mysle sa teda rovná užívanie si života TERAZ. Tiež to znamená využívať svoje vlastné kapacity pozornosti tak akurát. Do stavu pokoja a koncentrácie je možné priviesť myseľ tak, že sa postupne učíme zaujímať postoj pozorovateľa, oslobodiť sa od pocitov, ktoré vyplývajú z neustáleho hodnotenia javov a zamerať svoju pozornosť „tu a teraz“ iba na pozorovaný objekt. Tento stav mysle sa niekedy označuje ako „jednobodový“.

Naučte sa ako meditovať 

1) Čas a miesto pre meditáciu

Ideálne je vyhradiť si jeden konkrétny čas, ktorý budeme venovať pravidelnej meditácii. Všetky benefity (po fyzickej aj mentálnej stránke) sa mnohonásobne kumulujú, ak sa medituje pravidelne, a ideálne v rovnakom čase (naše telo aj myseľ sa akosi lepšie pripravia, lebo vedia, že nastal „čas meditovať“).

Logicky, mal by to byť čas, keď máme najmenšiu šancu byť vyrušení. Taktiež je potrebné sa uistiť, že máme dostatok času, a nie sme pod časovým tlakom ukončiť ju v nejakom momente. Spočiatku si stačí na meditáciu vyhradiť 10 minút, a postupne predlžovať na 20-30 minút.

Jedným z najvhodnejších časov pre meditáciu je skoro ráno pri východe slnka alebo ihneď po zobudení. Jednak chémia nášho tela i mysle je vtedy “správne naladená”, a jednak máme ráno relatívne pokojnú myseľ, čo pomáha v samotnom cvičení. Taktiež je možné meditovať na sklonku dňa po cvičení jogy, respektíve tesne pred usínaním - telo je unavené a myseľ sa prirodzene pripravuje na odpočinok. Vtedy je dobré i potrebné očistiť myseľ od negatívnych obsahov a pomôcť jej spracovať a uchovať to dobré.

Na meditáciu je dobré si vybrať tiché, teplé, pohodlné miesto bez rušivých vplyvov. Skrátka si vytvoriť maximálne vhodné podmienky na to, aby sme sa mohli čo najlepšie uvoľniť a pohrúžiť do vlastnej meditačnej praxe. Opäť platí: jedno konkrétne miesto, ktoré budeme stále používať na meditovanie napomáha rýchlejšiemu vyladeniu mysle.

2) Poloha pre meditáciu

Meditácia sa väčšinou praktizuje v sede na zemi. Vhodné je použitie meditačného vankúšika alebo obyčajného vankúša, ktorým si podložíme časť sedacích svalov, a tým udržíme rovnú chrbticu. Rovný chrbát nás tak nebude bolieť ani po 20 minútach nehybného sedenia (v tradičnej joge rovný chrbát napomáha dosiahnutiu vyšších stavov vedomia). V prípade, že takáto doba nehybného sedenia je pre nás nereálna, môžeme sa oprieť o stenu – chrbát ale musí stále ostať rovný.

Vhodnými sedmi pre meditáciu je jednoduchý sed so skríženými nohami, tzv. turecký sed (sukhásana), vhodný najmä pre začiatočníkov. Ďalšími vhodnými sedmi pre pokročilejších cvičencov jogy sú tzv. dokonalý sed (siddhásana), polovičný lotos (ardha padmásana) alebo úplný lotos (padmásana). Ruky sú položené na kolenách, uložené na sebe v lone dlaňami so spojenými palcami (tzv. dhjána mudra), alebo v tradičnej ďžňána mudre - palce a ukazováky spojené s dlaňami obrátenými nahor. Polohy prstov (mudry) majú symbpolický charakter.
 
Ak sedenie sa zemi nie je pohodlné, je možné sedieť aj na stoličke – bez opory i s oporou chrbta. Chodidlá sa pri tom musia dotýkať zeme. Meditácia v ľahu na chrbte sa odporúča iba v prípade, že nie je riziko, že zaspatia – najmä večer.

3) Pozorovanie – umenie meditácie

V tomto bode si zvolíme objekt meditácie (teda čo budeme pozorovať). Na začiatok je lepšie si zvoliť jednu konktrétnu vec, ktorú chceme pozorovať a snažiť sa o zameranie pozornosti na ňu. Pre začiatočníka je najjednoduchšie pozorovanie vlastného dychu. Môžeme vnímať prúdenie dychu v nozdrách, v hrdle, v hrudníku, resp. zvuk, ktorý dýchanie vydáva v nozdrách, alebo pozorovať pohyby, ktoré cítime pri nádychu a výdychu vo vnútri trupu (tzv. čistenie tela na prejavenej úrovni).

Pri pasívnom, „nehodnotiacom“ pozorovaní priebehu dychu sa vnútorné vibrácie v mysli spomalia, a naše vnímanie prítomného okamihu sa zlepší. Dych sa spomalí, prehĺbi, a myseľ sa stane tichá a pokojná.

Veľmi dobrým objektom pozorovania je vlastné telo. Pri tom pozorujeme a uvedomujeme si vnútorné prostredie tela od päty po temeno hlavy – pokožku, kosti, tkanivá, orgány... Môžme si zvoliť aj jednu časť tela (napr. trup alebo ruku) a mikroskopicky ju do detailu "preskúmať".

Jednoduchý spôsob, ako dosiahnuť dobrú formu koncentrácie je i recitovanie mantier. Najzákladnejšou mantrou je mantra óm (tzv. prvotný zvuk – pranava), ktorý sa používa pre duchovné i samoliečebné účely. Jej rytmické opakovanie nahlas vedie k ľahšiemu precíteniu vibrácií (jej odoziev) v tele, a navodeniu pocitu introspekcie. Pri spievaní mantier treba mať na pamäti, že sa z toho nesmie stať mechanická, bezvedomo sa opakujúca aktivita. Po celú dobu recitovania je nutné byť prítomný v okamihu recitácie.

Pri porozovaní zvoleného "objektu" vnímane  jeho kvality (tvar, farby, štruktúru, vône, atď.). Existuje mnoho ďalších "objektov", na ktoré je možné zamerať pozornosť počas meditácie. Viac o nich v článku Meditačné techniky v joge.

Ťažké začiatky

Samotné pozorovanie (bez hodnotenia či rozptyľovania) je pochopiteľne ejdna z najťažších častí meditácie. Našej mysli sme dali príliš veľa „autonómie“ a možnosti všetko hodnotiť, a o všetkom viesť monológ. Nemá zmysel preto sa snažiť okamžite ovplyvňovať to, ktoré myšlienky máme a ktoré nemáme vpustiť do svojho vedomia. Snažme sa iba o ich pasívne pozorovanie s pocitom odtiahnutia sa od nich.

Zo začiatku to bude náročné! Naša pozornosť skáče od jednej myšlienky k druhej, a myseľ si neustále k nim vytvára poznámky... Kolená bolia, telo svrbí a všetko sa zdá byť dôležitejšie, než vlastné ukľudnenie. J Ak však necháme toto mentálne „táranie“ bez povšimnutia a nebudeme mu venovať pozornosť, časom vybledne. Treba je dôležité sa zo začiatku obrniť veľkou trpezlivosťou a neostať frustrovaní z toho, že sa nám nedarí. Postupne sa nám dariť začne.

Po prvých pár dňoch resp. týždňoch pravidelnej meditácie sa pravdepodobne dostavia prvé úspechy. Budeme sa z nej vracať do reality regenerovaní, pokojní a vyrovnaní...Naša schopnosť koncentrácie sa môže zlepšiť. Myšlienky sa môžu zdať jasnejšie, ako aj uvedomenie si seba samého a vlastnej spokojnosti počas dňa. Možno sa začneme vo svojom tele cítiť lepšie, pretože dôjde k nepatrnému zlepšeniu zdravotného stavu - najmä úpravy metabolizmu, zlepšenia funkcie žliaz a zefektívneniu činnosti mozgu.

Postupne, ako si osvojíme rôzne spôsoby ako meditovať, sa meditácia stane jednoduchšou a prirodzenejšou – umožní nám rýchlejší a hlbší ponor do obsahu vlastného vedomia, a zharmonizovanie celej osobnosti. Tento pocit si budeme schopní čoraz častejšie z meditácie vziať i do bežného života. :-) 

* * *