Čo sa s nami deje pri meditácii?

Vedecké štúdie za posledných 50 rokoch dokázali to, čo starovekí jogíni vedeli už tisíce rokov – meditácia spúšťa hlboké a dôležité zmeny po fyziologickej aj psychologickej stránke. Dochádza k zmenám v mozgu, ako aj v mimovoľných procesoch v tele. Pri úspešnej meditácii sme však schopní zájsť - dochádza k odosobneniu sa a pocitu splynutia s objektom, celým okolím, s energiami okolo nás.

Je možné tieto javy vedecky vysvetliť?

Pocit jednoty so univerzom

Funguje to nasledovne. Meditujúci začína meditáciu s úmyslom vyčistiť myseľ a získať mentálne uvoľnenie a upokojenie. Tento „úmysel“ sa prejaví v zvýšenej aktivite v časti mozgu zvanej asociačný kortex v čelovom laloku.

Postupne, ako sa myseľ upokojuje koncentráciou na jeden zvolený objekt, aktivita v tejto oblasti sa ďalej zvyšuje, a zároveň sa znižuje v asociačnom kortexte v temennom laloku (orientačná asociačná oblasť, ktorá nám umožňuje prežívať pocity individuality a orientácie v priestore a čase).

Tým, že sme si stále menej vedomí zmyslových informácií plynúcich do tejto oblasti z vonkajšieho prostredia, strácame orientáciu v priestore a čase a naša individualita sa „rozplýva“. Preto sme schopní počas meditácie zažiť pocit jednoty so všetkým (teda niečo ako dosiahnutie samádhí – posledný cieľ cesty jogína). 

Navyše, pozornosť je celý čas nasmerovaná do jedného bodu v prítomnosti, čo aktivuje pravú mozgovú hemisféru. Tento posun z „intelektuálneho“ uvažovania pomocou ľavej hemisféry do intuitívneho vnímania pravej vysvetľuje fakt, prečo sa javy a zážitky z meditácie ťažko opisujú exaktne slovami. Pravá strana mozgu nemá schopnosť kategorizovať a analyzovať skúsenosti. Iba to intuitívne „cíti“.

Postupnosť týchto procesov následne aktivuje dve dôležité štruktúry v limbickom systéme (časť nervového systému ovplyvňujúca naše emócie a náladu): 1. hipokampus (tenký prúžok tkaniva v spánkovom laloku, zodpovedný za uchovávanie informácií); 2. amygdala (uchováva pamäťové stopy spojené s emočne podfarbenými zážitkami, najmä typu strach/ radosť) . Tieto dve štruktúry sú zodpovedné za priraďovanie dôležitosti našim emočným zážitkom.

Pri meditácii teda aktivácia hipokampu určí jej emočnú dôležitosť, a „vštepí“ nám túto informáciu do dlhodobej pamäte. Amygdala tým potvrdí emočnú dôležitosť stavu bez zmyslových vnemov. Najprv sa objaví pocit pokoja, harmónie a mieru skrz maximálnu aktiváciu parasympatického nervového systému (ten má za úlohu regeneraciu a doplnenie telových rezerv), a následne – ako sa zapoja ďalšie nervové, hormonálne a iné procesy, aktivuje sa sympatický nervový systém, ktorého výsledkom je stav mentálne jasnej a bdelej mysle.

Spomalenie práce mozgu i telových procesov

Medicínsky prístroj zvaný elektroencefalokraf (EEG) zaznamenáva mentálnu aktivitu. Počas bežnej aktivity cez deň, keď myseľ konštantne vyhodnocuje nejaké informácie a presúva sa z myšlienky na myšlienku, EEG zaznamenáva trhané rýchle krivky, označované ako beta frekvencie.  

Keď sa myseľ počas meditácie upokojí, EEG ukazuje vlny omnoho plynulejšie a pomalšie, označované ako alfa. Postupne, ako sa meditácia prehlbuje, aktivita mozgu sa ďalej znižuje. EEG potom zaznamenáva vzor kriviek ešte plynulejšie a pomalšie – nachádzame sa v stave theta vĺn, ktoré za normálnych okolností zažívame pri snívaní.

Okrem spomalenia práce mozgu vedecké štúdie preukázali aj spomalenie dýchania, potenia sa, zníženie metabolizmu i metabolického „odpadu“  v krvnom riečišti, zníženie krvného tlaku a zvýšenie činnosti imunitného systému.

Meditácia – posilnenie a prevencia atrofie mozgu?

So zaujímavými výsledkami štúdie prišli vedci z UCLA - Laboratory of Neuro Imaging v Kalifornii, USA. Najnovšia štúdia, ktorú vedci realizovali nedávno ukázala, že ľudia, ktorí pravidelne meditujú, majú mozgy zásadne odlišné od nemeditujúcich – a to nielen niektoré časti, ale mozog ako celok.

Pri pravidelnej meditácii nedošlo k poklesu tkaniva bielej hmoty, čo má za následok atrofiu mozgu – vlákna bielej hmoty sú buď početnejšie, hustejšie alebo viac rozvetvené po celom mozgu u dlhodobo meditujúcich.  Navyše sa preukázalo aj silnejšie spojenie medzi jednotlivými oblasťami mozgu (to by mohlo podporiť prevenciu ochorení typu skleróza multiplex, Alzheimerova choroba atď.).

To znamená, že pravidelné meditovanie počas rokov spôsobuje zmeny v mozgovej anatómii tak, že podporuje jednak rast, ale tiež zabraňuje strate. Tým sa mozog posilňuje mozog a spomalí sa jeho starnutie. Povedané slovami obyčajného človeka: meditujúcim sa zlepšujú vyhliadky na starobu - ostanú dlhšie mentálne vitálni ako tí, čo nemeditujú.

Najdôležitejšie účinky meditácie

O samotných pozitívnych dopadoch meditácie na náš organizmus by sa dal napísať jeden osobitný článok. Toto sú najdôležitejšie účinky:

• Fyziologické vplyvy – zotavenie po namáhavom dni, odstránenie stresu, zníženie krvného tlaku, zlepšenie činnosti mozgu, zníženie množstva stresových hormónov v tele (kortizol), spomalenie tvorby voľných radikálov i starnutia, zlepšenie dýchania a okysličenia organizmu, zlepšenie imunitného systému organizmu, zlepšenie všetkých ochorení ako následok chronického stresu, zlepšenie komunikácie medzi oboma hemisférami mozgu, zmiernenie symptómov predmenštruačného syndrómu.

Psychologické vplyvy – zvýšenie kreativity i schopnosti vnímať svoju intuíciu, lepšia regenerácia organizmu, než pri najhlbšom spánku, odstránenie úzkosti a náladovosti a, emočná stabilita, budovanie sily vôle a sebavedomia, zlepšenie pamäte,  koncentrácie i schopnosti učiť sa novým veciam, zlepšenie schopnosti rozumieť sebe aj iným, i pocitu sebarealizácie a sebaakceptácie.

Duchovné vplyvy – objavenie  vlastného vnútorného zdroja šťastia bez závislosti na vonkajších okolnostiach, uvedomenie si celej rady ľudských kvalít ako súcit, vďačnosť a pochopenie, kozmické uvedomenie, zlepšenie kvality našich vibrácií.

Meditáciu cvičia milióny ľudí na celom svete – ateisti, kresťania, židia, hindovia, budhisti, islamisti a mnoho iných. Poskytuje všetkým týmto rozdielnym skupinám ľudí celé spektrum prínosov od zdravotných až po duchovné - každý v nej objaví niečo pre seba.

Dobrá správa je, že začať môžete aj ako začiatočník bez akejkoľvek jogovej alebo inej prípravy. Ak si vhodne nastavíte nácvik a budete mať so sebou trpezlivosť, za krátku dobu aj vy budete schopní cítiť na sebe úspechy svojej praxe.