Meditácia a joga

Aj keď slovo meditácia  je odvodené od latin. meditari – hĺbať, uvažovať, kontemplovať, meditácia v dnešnej podobe nie je o rozmýšľaní. Naopak, je o znovuobjavení prirodzenej schopnosti mysle „neuvažovať“ a oslobodiť sa od neustáleho analyzovania vecí ovplyvňovaných emocionálnymi pohnútkami, ktoré ani my sami často nevieme vysvetliť.

Meditácia taktiež predstavuje siedmy stupeň Patandžaliho 8-dielnej cesty jogy, označovaná ako dhjána.  Patandžali definoval jogu ako zastavenie myšlienkových vírov (čitta vrtti niródha), a meditácia je na samom konci cesty za týmto cieľom.

Stupne 1 až 7 systematicky pripravujú našu myseľ i telo na meditáciu: Jamy a nijamy (symbolické príkazy a zákazy) vylaďujú celkové správanie sa a prístup k životu i joge. Ásany naše telo spružňujú a posilňujú, čím nám umožňujú sedieť dlhé minúty v jogových sedoch úplne nehybne a bez pocitu mravenčenia. Relaxácia nás učí uvoľniť celé telo a odstrániť z neho napätie, ktoré je prekážkou pri meditácii. Dychové cvičenia spriechodňujú energetické kanály i zbierajú potrebnú energiu v tele na dlhé meditácie. Koncentrácia zas učí disciplíne a pripraví nás na samotnú meditáciu – pozorovanie zvoleného objektu a vnímanie prítomného okamihu.

 

V tejto súvislosti vyvstáva otázka: Je meditácia vhodná aj pre ľudí bez predchádzajúcej praxe jogy?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Odpoveď znie: ANO. Cesta učenia sa však bude trochu hrboľatejšia. Je faktom, že sedieť 20 až 30 minút a meditovať nad nejakým zvoleným objektom vyžaduje tichú, sebareflektívnu myseľ a telo trénované na výdrž v sede niekoľko minút bez akéhokoľvek pohybu.

Na druhej strane, ak ste doteraz nemali možnosť prejsť jogovým „tréningom“, neznamená to, že nemôžete začať meditovať. Meditácia má mnoho čo ponúknuť aj úplnému začiatočníkovi. Je potreba v takom prípade začať s jednoduchšími technikami kratšiu dobu, a postupne predlžovať dobu meditácie a rozvíjať prax k pestrejším, náročnejším technikám. 

Meditácia a jej pôvod

Pravý pôvod meditácie nie je ľahké vystopovať. Za najskoršie formy môžu byť snáď považované rytmicky sa opakujúce spevy, používané kmeňmi v prehistorických časoch. Avšak najskoršie dokumentované techniky sa objavujú vo védach - najstarších pamiatkach indického písomníctva, obsahujúcich informácie aj o vzniku jogy.  

Meditácia sa neskôr objavuje okolo roku 600 p.n.l. - zdokumentované sú ďalšie techniky u taoistov v Číne i budhistov v Indii, ktorí rozvíjali svoje vlastné meditačné postupy. Krátko po nich cca 500 p.n.l. sa objavujú už konkrétne meditačné jogové techniky aj v upanišádach - staroindických spisoch nábožensko-filozofického charakteru.

Postupne sa vytvorilo mnoho podôb meditácie v závislosti od filozoficko-spoločenského, resp. náboženského systému, kde vznikla. Meditácia v rôznych formách a variantoch sa okrem klasickej jogy vyskytuje aj v tantre, budhizme, zene, džainizme, taoizme, judaizme, sufizne, sikhizme a inde.

Meditácia má v joge vyše 4000-ročnú tradíciu. Nie je veru na svete mnoho zvykov, ktoré by dosiahli tak úctyhodný vek a boli celosvetovo natoľko rozširené, ako meditácia.

Je meditácia náboženská, spirituálna, alebo vedecká?

Meditácia je v dnešnej dobe najčastejšie používaná ako jednoduchý spôsob odstránenia stresu a úzkostných myšlienok - tie sú vedľajším efektom dnešnej rýchlej a informačne náročnej doby. V inom prípade sa používa v náboženstve veriacimi na vyvolanie a posilnenie pocitu lásky, súcitu a spojenia s Najvyšším princípom, nekonečným vedomím, Bohom atď.

V joge sa meditácia používa najmä na odpútanie našej mysle od vnímania fyzického tela, a uvoľnenie jej obsahu v našom vnútornom projekčnom priestore mysle (tzv. čidakáši ).  Tým sa čistíme a zbavujeme rôznych mentálnych blokád z našej minulosti, fóbií, strachov a iných nevhodných stereotypov nášho správania. Preto vravíme, že joga má úspech pri liečbe psychosomatických chorôb - pracuje i s našou psychikou, ktorá ochorenie pravdepodobne vyvolala. 

Hoci meditácia je v rôznej forme zakotvená prakticky vo všetkých typoch náboženstva, nemusíte byť nábožensky orientovaní na to, aby ste našli potešenie v meditácii.

Môžete si zvoliť akúkoľvek formu interpretácie svojej meditačnej praxe. Koniec-koncov, všetci žijeme vo vlastnej subjektívnej realite, kde takmer všetko, čo zažívame a vnímame, je poznačené našimi emóciami, spomienkami a vlastným interpretovaním javov. Z akého pohľadu budete k meditácii pristupovať je teda otázka vašej vlastnej voľby.

Meditácia v istej forme sa vyskytuje i u ázijských bojových umení. Tie využívajú rôzne techniky meditácie bez spirituálneho pozadia na vyčistenie mysle od negatívnych myšlienok, ktoré v boji oslabujú cvičenca, a môžu mať naňho zjavné negatívne dopady. Meditácia výrazne zlepšuje mentálnu silu cvičenca i schopnosť vyhodnotenia situácie.  Pomáha cvičencovi pozorovať a zlepšovať v mysli pohybový rytmus - kata, a tým ho doviesť nielen k mentálnej, ale aj reálnej dokonalosti.

Na celom svete meditáciu praktizujú milióny ľudí - od nábožensky orientovaných až po  ateistov. Aj podľa modernej medicíny je meditácia uznávanou technikou odstránenia stresu, regulácie metabolizmu, zníženia krvného tlaku, zmiernenia bolestí, a zlepšenia mnohých ďalších procesov v našom tele. Od roku 1960 bolo publikovaných viac než tisíc rôznych vedeckých štúdií, ktoré potvrdili pozitívny dopad meditácie na ľudský organizmus.

Podstata meditácie

Podstata meditácie spočíva v postupnom upokojení a utíšení mysle a dosiahnutí takého stavu, kde presiahneme „premýšľajúcu“ myseľ a ocitneme sa v stave hlbokej relaxácie a uvedomenia.  V praxi to znamená pocit, keď sme absolútne pokojní a ukotvení pevne v prítomnosti. Myseľ je tichá, bez vnútorného monológu, meditujúca nad nejakým zvoleným objektom. Hovoríme, že je v stave jednobodovosti (ékagra).

Meditácia využíva na ukotvenie pozornosti rôzne objekty  – tým sa uľahčí celkové ukľudnenie mysle a ponorenie sa do hlbín seba samých. Tento objekt môže mať buď konkrétny charakter (dych, zvuk, fyzické telo, mantra, čakra...), alebo abstraktnú formu (vizualizácie, živly, meditácie na pocity – láska k Bohu, univerzálne vedomie, čistota, dokonalosť, tolerancia, šťastie, súcit...).

Ak s meditáciou začínate, skúste najprv meditovať na konkrétne objekty, a neskôr prejsť na rozvinutejšie a abstraktnejšie techniky.

 Meditácia teda zjednodušene znamená:

1. pohľad do seba samého

2. upokojiť myšlienky a kultivovať schopnosti nevšímať si mentálne procesy, ktoré sú dôsledkom neustáleho spracovávania informácií a vonkajších podnetov

3. spracovať vnútorné obsahy mysle, ktoré po jej upokojení začnú vychádzať „na povrch“ 

4. splynúť s objektom meditácie a dosiahnúť najvyššiu formu precítenia energií okolo nás.

Dôležitým bodom meditácie je zaujatie pozície pozorovateľa. Pozorujeme dych, funkcie mozgu, svoje myšlienky, jantry, emócie, božstvá, atď., ale sami nič nehodnotíme. To sa však ľahšie hovorí, ako reálne darí. Skúste iba 5 minút nemyslieť na nič, iba pozorovať svoj dych. U väčšiny ľudí sa myseľ ozve z nejakou poznámkou už po pár sekundách.

Pri pravidelnom tréningu je dosiahnutie takého stavu celkom realistické, ale neudeje sa to za týždeň, ani mesiac. Ak vytrváte, zvolíte si správnu meditačnú techniku a prekonáte prekážky začiatočníka (neustále poletovanie mysle okolo všetkého len nie objektu meditácie, mravenčenie v nohách, netrpezlivosť, neschopnosť sústrediť sa), naučíte sa načrieť do svojich vlastných zásob energie a spokojnosti, kedykoľvek budete chcieť a potrebovať.

Meditácia dnes

Izochronické nahrávky - meditácia 21. storočia?

V posledných rokoch si čoraz viac obľúbencov na celom svete získavajú tzv. izochronické nahrávky. Spolu s tzv. binaurálnymi tónmi sú produktom oblasti zvanej neurotechnológie (brainwave entertainment). Sú to nahrávky navodzujúce synchronizáciu mozgových hemisfér, a sú založené na princípe veľmi rýchlo pulzujúcich tónov, medzi ktoré sú vradzované pauzy.

Kontrast medzi pulzovaním a tichom potom vyvoláva v mozgu reakciu: časť mozgu zvaná talamus sa naladí na frekvenciu pulzovania a výsledkom je zmenená úroveň vedomia.

K tomu sa využívajú frekvencie typu alfa, theta i delta, ktoré sa vyskytujú pri stavoch hlbokej relaxácie, meditácie a spánku. Tieto frekvencie v nahrávkach rýchlejšie navodia a prehĺbia stavy relaxácie a meditácie.

Tieto nahrávky však nie sú vecou posledných rokov. Experimenty s nimi začali už v 70-tych rokoch 20. storočia. Svami Rama ich s obľubou používal na svojich kurzoch.

Aj keď sa izochronické nahrávky stávajú veľmi populárnymi, v podstate nie sú pre každého. Niekomu môže pulzujúci zvuk v pozadí meditačnej hudby vadiť (príklad izochronickej nahrávky si môžete stiahnuť z úvodnej stránky). Ak ste však otvorení pokroku, meditácia s izochronickou hudbou môže byť pre vás zaujímavou alternatívou klasickej meditácie.

Pár myšlienok na záver

Aj keď meditácia bola tradične považovaná za súčasť mysticizmu a náboženstva, v dnešnej dobe hrá dôležitú úlohu aj v živote miliónov ľudí, ktorí majú malé, alebo žiadne náboženské cítenie. Moderná medicína odporúča pravidelnú meditáciu okrem vyššie uvedeného aj ako prostriedok rýchlejšej rehabilitácie pacientov. Je to skrátka jeden z najúčinnejších prostriedkov na odstránenie stresu a dosiahnutie mentálneho pokoja a vyrovnanosti, ktorú moderný človek hľadá.

Meditáciou sa zbavíte nutkania neustále plánovať budúcnosť, ako aj nezmyselného piplania sa v minulosti i nekontrolovanej nespokojnosti a hnevu. Oslobodíte sa od zažitých vzorcov správania  a myslenia, ako aj od roztrúsených myšlienok a emócií.

Budete schopní si uvedomovať seba samých, a toto vlastnenie ľudského vedomia je dôležitá a zároveň nádherná skutočnosť. Budete tak môcť nasmerovať svoju pozornosť do najhlbších stavov introspekcie, získať sebareflexiu, a ozdravovať vaše vlastné vnútorné Ja.