Osobnosť jogy: Milan Polášek

Milan Polášek je jedným z najskúsenejších učiteľov jogy na Slovensku. Jeho pôsobenie v oblasti jogy na Slovensku i v zahraničí je bohaté. Vyše 50 rokov sa zaoberá teoretickou i praktickou stránkou tradičnej jogovej filozofie - približuje ju však modernému človeku zrozumiteľnou a ľahko stráviteľnou formou. Keď sa v roku 1984 joga oficiálne stala súčasťou telovýchovy v bývalom ČSSR, stal sa členom Federálnej komisie, kde sa podieľal na vypracovaní metodiky výučby jogy v republike i školení učiteľov. Istú dobu viedol Komisiu jogy pre Slovensko. Vyučoval jogu na FTVŠ a Lekárskej fakulte Komenského univerzity.

V roku 1990 založil Jogovú spoločnosť. Je a autorom mnohých článkov a kníh o joge - na jeho internetových stránkach nájdete ucelený prehľad jeho spisovateľskej a publikačnej činnosti. Jeho prax bola a stále je inšpirovaná Gándhím.

V súčasnej dobe Milan Polášek prednáša pre študentov štúdia jogy a organizuje výlety do prírody spojené s jogou. Publikačnej činnosti sa už nevednuje, zvyšok svojho života chce tráviť praxou jogy. Tvrdí: “Gram praxe je viac, než vagón pekných rečí.”

Taktiež nerád o sebe hovorí – preto je cenný fakt, že sa pre Joga pre zdravie predsalen rozhodol zamyslieť sa a podelil sa o svoje podnety nad cestou jogy. Zároveň dodáva: „Sú to len podnety na zamyslenie. Kadý človek by si mal nájsť svoju cestu a nikoho nenapodobňovať.” Pretože tí, čo veria všetkému a prijímajú všetko nekriticky, pretože to povedal nejaký guru, sú "otrocké duše". Nedá sa nesúhlasiť.

* * *

Otázka: Čo je Vašim osobným poslaním na tomto svete a ako/kedy sa Vám ho podarilo objaviť? Vďaka čomu sa Vám darí ho napĺňať? Musel ste niečo kvôli tomu i obetovať?

Milan P.: Poslaním života každého človeka je cesta k sebapoznaniu. Už v mladosti som uvažoval nad zmyslom života. Uvedomil som si to postupne, tak ako mi život prinášal skúšky. Žiadne náhle osvietenie. Čo som tomu obetoval? Nič. Žil som tak ako mi bolo karmicky dané, teda činorodou prácou.

Otázka: V jednom zo svojich článkov uvádzate, že najväčšou prekážkou začiatočníkov je ich snaha si vytvárať domnienky o všetkom. Čoho by sa teda adept jogy mal vyvarovať, a čomu naopak venovať pozornosť, aby postupoval správne?

Milan P.: Nielen začiatočník, ale každý človek by po celý život mal veľmi bdelo odhaľovať klamlivé pôsobenie svojho ega.

Otázka: A čo pokročilí? Ľudia nastúpia na cestu jogy, ale mnohí napredujú pomaly. Čo je podľa Vás na celej praxi jogy najťažšie? 

Milan P.: Hodnotiť úroveň svojho napredovania? To je zas len činnosť ega. Dobrý človek ani nevie o tom, že je dobrý. To o ňom hovoria iní. Veľký pokrok je už to, ak si človek uvedomí, že ubližuje, klame, že je chamtivý, závistlivý ap. Ak sa chce tých neduhov zbaviť, vtedy nastúpi princíp rádža, teda vedomá snaha, neubližovať (hlavne sebe), byť za každú cenu pravdivý (hlavne k sebe), nezávidieť, nehromadiť a podobne.

Otázka: Mnoho ľudí dnes oceňuje najmä terapeutický aspekt jogy. Ako Vás joga počas Vašej praxe formovala po tejto stránke?

Milan P.: Život mi priniesol nielen úrazy, ale aj iné zdravotné a psychické problémy. Joga ma naučila ako si pomáhať aj vlastným úsilím, že najväčšie liečivé sily sú skryté v nás a v prírode. Samozrejme, oficiálna medicína je v mnohých prípadoch nenahraditeľná.

Otázka: K čomu ste viac inklinoval vo svojej jogovej praxi, a naopak, k čomu ste si musel postupne hľadať cestu, pretože to nešlo “úplne ľahko”?

Milan P.: Nemusel som sa do ničoho nútiť. Vo svojej podstate som karmajogín, teda tvorivá a užitočná činnosť mi poskytuje pocit spokojnosti. Kedysi som sa snažil dosiahnuť siddhis (ezoterické sily), aj sa mi darilo, ale výsledkom nebola odmena, skôr akýsi trest. Sme rôzni. Ťaháme za sebou náš karmický tieň z kolobehu životov (samsára) a z toho vyplývajú aj naše sklony (vásany). Džňánajogín sa pokúša všetko vysvetliť rozumovo, bhaktijogín kráča cestou oddanosti k Bohu. Čím je jogín vyspelejší, tým viac mu tie tri smery splývajú.

Otázka: Uvádzate, že osobného gurua nemáte, skôr sa považujete za samouka. Predsa len ste vstrebávali múdrosť z rôznych škôl, mnohokrát citujete i Gándhího. Sú nejakí učitelia jogy, ktorí pre vás predstavujú dlhodobejší zdroj inšpirácie?

Milan P.: Gándhí bol karmajogín. Po jeho smrti zostali po ňom len sandále, odev ktorý si sám utkal a okuliare. Napriek tomu išli za ním milióny Indov a podarilo sa mu bez násilia oslobodiť Indiu z pod kolonializmu. Budha bol kráľovský syn. Všetko opustil a založil svetové duchovné učenie. Ježiš tiež mal len to, čo mal na sebe a založil kresťanstvo. To sú osobnosti, ktoré pohli dejinami. Žiadny boháč to nedokázal. To sú osobnosti, ktoré ma oslovujú a zhodou okolností sa venovali aj joge. Ježiš údajne až do svojho návratu do vlasti strávil veľa rokov v Indii a vraj to bol dokonalý jogín. Naši cestovatelia Hanzelka a Zikmund o tom našli písomné dôkazy a napísali v cestopise Krajina pod Himalájami. Ale aj keby to nebola pravda, porovnajte si Ježišovo učenie s princípmi jamy a nijamy! To isté, len povedané trochu inými slovami.

Otázka: Máte nejakú cennú radu prípadne myšlienku, ktorú ste si vzali k srdcu, a ktorá vás sprevádza životom?

Milan P.: Máme k dispozícii svoj život, tu a teraz. S minulosťou už nič nespravíme. Budúcnosť bude len následkom toho, čo zo slobodnej vôle robíme tu a teraz. Takže, žime ako najlepšie vieme - TU A TERAZ. Ak sa trápime tým, čo bude na onom svete, pripomeniem modlitbu jogína:

“Pane, ak som dobrý len preto,

aby som sa dostal do neba,

tak nech sa tam nikdy nedostanem!

Ak som dobrý len preto,

aby som sa nedostal do pekla,

tak nech sa tam prepadnem!”

 * * *

Príbeh cesty Milana Poláška k joge si môžete prečítať v článku Milan Polášek - autospoveď zo stránok http://satjajoga.org.