Psychické problémy očami jogy (časť 1.)

Pravdepodobne neexistuje človek, ktorý by nemal nejaký hlboko zakorenený komplex, strach, fóbiu alebo konflikt. Kto si nahovára, že je bez problémov, klame sám seba, a vzďaľuje sa tak ceste k šťastiu. Z pohľadu jogy je totiž každý, kto sa konštatne nevyskytuje v stave podobnom guruom či osvieteným jogínom vlastne „mentálne chorý“.

Dôvod je treba hľadať vo fakte, že takíto ľudia sú schopní takmer úplne vyčistiť obsah svojej mysle od problémov a vnútorných konfliktov – preto môžu konštantne vyžarovať pokoj, radosť a rovnováhu.

Samozrejme, toto je treba brať s rezervou, pretože človek v dnešnom dennodennom živote akosi nemôže byť usmievavý a šťastný 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Dnes nám stačí, ak sme schopní žiť svoj život v porozumení sebe samému, reagovať na stresové situácie s rozvahou a nehromadiť v sebe iracionálne emócie. A taktiež cítiť akýsi pocit celkovej spokojnosti počas svojho života.

Joga ako veda

Jedným z hlavných cieľov tradičnej jogy bolo vykoreniť príčinu psychických konfliktov, ktoré ako bloky bránili zažitiu vyšších stavov vedomia. Joga tvrdí, že iba v stave dokonalej mentálnej vyrovnanosti môžeme objaviť „svoj stred“ a zažiť záblesky intuície a zjavenia. Takýto vyšší stavy ťažko zažijeme, pokiaľ máme v mysli zmätok – a myslí sa tým i v jej podvedomej časti. Myslíme si, že sme pokojní a zrelaxovaní, no naše podvedomie rozhodne zrelaxované nie je. Jogíni nachádzajúci sa konštantne v stave vyššieho vedomia sú vlastne neustále pokojní a receptívni zároveň – úroveň citlivosti ich mentálneho aparátu je obdivuhodná.

Dnes joga pre mnohých ľudí znamená v prvom rade jogovú terapiu. Mnoho ľudí prichádza k joge, pretože majú nejaký hlboko zakorenený problém, ktorý sa snažia odstrániť. Ak by ho nemali, neuvažovali by o zmene a o lepšom živote. Z toho pohľadu sa môžeme na psychický problém pozrieť aj ako na stimul, ktorý nás priviedol k myšlienke robiť niečo zmysluplné - namiesto toho, aby sme sa vyžívali v sebaľútosti a lenivosti.

Psychické problémy očami jogy

Najzákladnejším problémov mnohých je chýbajúci zmysel života. Už Jung poukázal na tento základný problém. Tvrdil, že hlavnou motivačnou silou života každého človeka je potreba nájsť jeho zmysel.

Mnoho psychoneurotických, ale aj fyzických problémov súvisí s faktom, že mnoho ľudí neprikladá žiaden hlbší zmysel svojmu životu. Je taktiež pravdou, že sme zamestnaní toľkými aktivitami, že si nestačíme všimnúť, že nášmu životu chýba zmysel. Niekomu sa všetko zdá byť prechodné a zbytočné... Takéto hromadiace sa negatívne pocity nám môžu jeden deň spôsobiť nepríjemnú skúsenosť - kolaps mentálnych i telesných funkcií.

Joga zmysel života každého človeka označuje aj slovom DHARMA.  Každý, kto jogu berie trochu vážnejšie než iba týždenné cvičenie ásan proti ztuhlým svalom vie, že objavenie svojej dharmy je integrálnou súčasťou cesty jogy.

Všetci by sme mali svoju dharmu objaviť sami - s tým nám vie pomôcť joga samotná tým, že nám odkryje pravdu o sebe samých, pomôže nám vysporiadať sa so svojimi strachmi a odkryje mocnú silu intuície. Prídeme akosi na to, čo máme v tomto živote robiť, čo nás napĺňa a ako to dosiahnuť.

Je mnoho ďalších, zrejmejších psychických problémov, s ktorými bojujeme – niektoré rozoznáme ľahko, no iné nie, pretože majú korene v hlbších vrstvách podvedomia. Niekto sa bojí hmyzu, zvierat, otvorených priestorov, uzavretých priestorov, iných ľudí, opačného pohlavia, tmy atď. ... zoznam nemá konca. Niekto má sexuálne komplexy, iný nenávidí svoju matku, otca alebo oboch, ďalší zas extrémne žiarli... Príklady by zaplnili jeden celý článok. Joga tvrdí, že všetky tieto problémy musia byť vykorenené, pokiaľ chce človek začať žiť hodnotný život a spoznať skutočný pokoj.

Vezmime si neurózy z menejcennosti – alebo naopak pocity génia, ktorý má komplex z toho, že je „iný ako druhí“. Skutočný rozdiel medzi „normálnym“ človekom a tzv. talentovaným je ten, že ten druhý využil lepšie svoj vnútorný potenciál. Joga tvrdí, že v každom z nás je spiaci obrovský potenciál – niektorí ho proste prejavia viac, než iní.

Samotný pocit menejcennosti signalizuje emočnú nerovnováhu, ktorú joga vysvetľuje nepochopením skutočnej povahy a podstaty človeka. To prináša prílišnú súťaživosť, neustále porovnávanie sa s inými – dotyčnému chýba pochopenie hodnoty seba samého.

Ľudia, ktorí sú pripútaní k dogmám alebo fixným konceptom, majú z tomto zmysle tiež psychický problém. Prílišné národné cítenie, rasové predsudky, spoločenský status, extrémna náboženská viera – to všetko znamená, že ľudia sú „zakonzervovaní“ v stereotypných myšlienkach, ktoré im neumožňujú posunúť sa ďalej. Ich myseľ prestala byť rezervoárom spontánnych myšlienok, miesto toho prešľapujú na mieste.

Patria sem aj tí, ktorí akceptujú všetko bez reflekcie alebo vlastnej skúsenosti. Veria všetkému, pretože to povedala nejaká „autorita“. To je obzvlášť rozšírené v našich končinách... Joga radí zvážiť rôzne názory a myšlienky, ale akceptovať ich, iba ak sa ukázali byť pre nás opodstatnené skrz našu vlastnú skúsenosť. Inak ich netreba hodnotiť. Zároveň dodáva jedným dychom, že to neznamená ani byť voči všetkému neveriaci. Naopak, znamená to byť prístupný, ale nie naivný.

Je mnoho ďalších, oveľa závažnejších psychických problémov (schizofrénia, depresia...) – príliš mnoho, aby sa tu dali vymenovať.

Pomocná ruka je na dosah

Väčšina problémov má korene v nám nepoznanom podvedomí, a spôsobuje zmeny vo vedomí – teda v dennom živote (cítime nepokoj, prázdnotu, smútok, strach...). Pomocou jogy sa veľká väčšina psychických problémov dá systematicky odstrániť, pretože v skutočnosti nie sú trvalou súčasťou nášho charakteru. Prečo nie úplne VŠETKY? Prichádza do toho problém našej karmy z minulých životov - a tú si musíme všetci vyčerpať. Týka sa to napríklad vážnych chorôb, ktoré moderná medicína označuje ako „majúce dedičný charakter“. Plán prírody je aj napriek našej najlepšej snahe niekedy iný...

V „moci jogy“ je pomocou techník práce s mysľou vyčistiť myseľ od mentálnych problémov, iracionálnych pocitov či neuróz – a nechať ju PRÁZDNOU. Zároveň ju (na rozdiel od iných systémov) nezaplniť ďalšími dogmatickými myšlienkami – iba ju pomôcť vyprázdniť a upokojiť tak myšlienkové vírenie... To najdôležitejšie, čo na to potrebujeme je naša vlastná snaha ich odstrániť. A samozrejme postupy, ktoré fungujú.

Viac o nich sa dozviete v nasledujúcom článku Psychické problémy očami jogy (časť 2.): Spôsoby liečby.

Inšpirácia: Swami Satyananda Saraswati – Yoga and Kriya, Yoga Publications Trust, Muger, India, 2004

 * * *