Úvaha o samádhi – zmysel života a kľúč k úspechu

Jogu dnes už pozná snáď každý. Patrí už do skoro každej kultúry. Cvičia ju starí, mladí, zdraví aj chorí. Žiaľ, ľudia s jogou stotožňujú obyčajne ásány – polohy tela a možno aj relaxáciu. Ostatným častiam jogy sa venuje menej ľudí, aj keď jogová meditácia sa tiež stáva stále populárnejšou. Veľakrát sa u nás objavuje názor, že joga je náboženstvo, akýsi „predvoj hinduizmu“. Sú to 2 extrémy.

Nedá mi nespomenúť, že dnes, pri neuveriteľnom rozmachu rôznych typov jogy nastalo rozostrenie pojmov. Jedna a tá istá ásana má množstvo mien a každá škola zvykne mať svoje názvoslovie. Pod pojmom rádžajoga, krija joga či hatha joga sa skrýva veľa rôznych škôl a prístupov s odlišným poňatím jogy. Preto na základe názvov je už veľmi ťažké zistiť, čo sa pod daným menom skrýva. Každá škola sa vníma asertívne, teda že ona skrýva pravé tajomstvo a dedičstvo jogy. V čase marketingovej kultúry by nás to ani tak nemalo prekvapovať, ale sťažuje to život.

Aké je pozadie jogy?

Joga je prastarý systém, ktorého prvý známy kodifikátor bol Maharishi Pataňdžali. O jeho osobe vieme málo, ale jeho Joga sútry sú prvým zná
mym konzistentným popisom jogy. Táto joga sa nazýva „kráľovská jóga“, pretože popisuje ako vládnuť našej neposednej mysli a jej funkciám. Dnes populárnejšie formy ako hathajoga sú popísané neskoršie, a sú deklarované autormi známych traktátov ako Hathapradípika či Gheranda sanhita za prípravu pre rádža jogu.

Aké je teda „ideologické“ pozadie jogy? Na akej filozofii je postavená? Joga ako ju poznáme od Pataňdžaliho buduje na filozofii sánkhja - jednou zo šiestich klasických indických filozófií, zahŕňajúcich aj jogu. Treba pripomenúť, že ani jedna škola filozofie nie je náboženstvom. Ba čo viac, staršie školy sánkhje popisujú model sveta bez definovania Boha, niektoré neskoršie Boha do modelu sveta zahrňujú. Existujú rozdiely medzi sánkhjou a jogou napr. v  zahrnutí Íšvaru („Pán“) do systému jogy.

Je naše vnímanie sveta iba virtuálnou realitou?

Oba modely - sánkhja i joga - hovoria aj o tom, že svet ako ho vidíme nie je totožný so svetom, ktorý existuje - aj vtedy, keď ho
nevnímame. Dnes aj mimo jogy silnejú hlasy, že to čo vnímame ako svoju osobu, osobnosť či vonkajší svet je silne závislé na modeli, ktorý užíva naša myseľ na vytváranie nášho obrazu o sebe a svete.

Už v 70-ich rokoch minulého storočia urobili experiment, kde s vypreparovanou šošovkou z oka človeka urobili fotky. Zistili, že obraz je neostrý, má chromatické aberácie, vytvára obraz ako staršie objektívy typu rybie oko a teda že je to obraz vonkoncom nepodobný dokonalému obrazu na ktorý sme si navykli pri pozeraní na svet. Ak na vstupe sú nedokonalé dáta, na výstupe by mali byť tiež nedokonalé dáta.

Opak je pravdou. Jedným z vysvetlení je, že vnímané dáta myseľ vbudováva do „dedeného“ modelu sveta, kde svet je definovaný trochu podobne ako svet virtuálnej reality. Tento model sveta sa aktualizuje pomocou jemnejších systémových zložiek človeka (kóše), čím sa synchronizuje s „nebeským serverom“. Tieto vstupné informácie sú prenášané a integrované do modelu, ktorého výstup vníma naše zosobnené vedomie.

Z čoho je tvorený náš svet

Sánkhja definuje, že svet je tvorený interakciou energií, ktoré sú nositeľmi rôznych informačných komponentov – tatiev. Základné delenie hovorí, že je 24 tatiev. Prvá je Puruša (stvoriteľ či dizajnér), druhá je Prákrti (energia, ktorá Purušou tvorený algoritmus premieňa v to, čo by sme mohli nazvať stvorením), potom je tu buddhi – „intelekt“ (zvaný aj Mahat – „veľká idea“) a ahamkára (zosobnené vedomie). Kľúčovú funkciu má manas – myseľ.

Potom sú tu bhúty – energetické vzorce, ktorých je 5 (priestor, vzduch, oheň, voda, zem) a ktoré spolu s tanmátrami (zvuk, dotyk, farba, chuť, čuch) vytvárajú vo svete fyzické a mentálne podoby.

Tatvy teda dávajú podobu všetkému čo vieme vnímať. K tomu však potrebujeme jednak zmyslami vnímateľné vnemy (tanmátry), aj zmyslové orgány - džňánendrije (sluchové, dotykové, zrakové, chuťové a čuchové). Ku konaniu zas potrebujeme údaje poskytované mysľou (manas, buddhi), i samotné orgány umožňujúce aktivitu (v systéme sánkhja sú to hovorové, úchytné, pohybové, vylučovacie a rozmnožovacie). Buddhi len tak ako manas majú prístup aj k informáciám v našej pamäti.

Energie, ktoré sú nosičmi informácií tatiev a tanmátier, sú v človeku aktualizované pomocou čakier. Tak ako prirodzená funkcia čakier ovplyvňuje naše zdravie a mentálne procesy, podobne naše mentálne procesy ovplyvňujú prácu čakier – to si mnohí neuvedomujú. Preto aj Pataňdžali zdôrazňuje čistotu mysle (princíp „šauče“ v nijamách).

Celé to v kocke pracuje tak, že na jednej strane je vytvorený systém, ktorý umožní stvárnenie sveta, a zároveň je vytvorený systém, ktorý tieto informácie vie vzorkovať a dynamicky zabudovať do nášho vnímania „objektívneho“ sveta. Takto svet, ktorý vnímame ako reálny a hmatateľný, je v skutočnosti mimo „náš“ dosah a vnímame ho iba po rekonštrukcii mysľou na základe snímaných informácií, ktoré vytvorili akýsi model sveta v našej mysli. Vedomie následne k týmto informáciám vytvorí osobný vzťah („ja to vnímam“). Tento proces na bežnej úrovni vnímania nevieme obísť a tak nám z pohľadu praktického života nezostáva nič iné ako tento stav prijať ako našu realitu.

Filozofia jogy vo vnímaní sveta

Joga však pri vysvetlení nášho vnímania sveta - vcelku pragmaticky – presmeruje našu pozornosť na čittu - pole, ktoré z  nám dostupných údajov vytvorí náš osobný obraz „reality“. To, že ten obraz je totožný s tým, čo vnímajú iní je daný zhodou „operačného systému“. Zmyslové vnímanie dnes môžeme napodobniť pomocou techník reverzného inžinierstva. Fenomén vedomia – t.j. že máme pocit, že my daný proces či vec vnímame – však odoláva snahám o pochopenie.

Pocit že „sme“ a že „my vnímame“ je našou najzákladnejšou vlastnosťou, ktorá je ale spájaná s vnemom tela. Jogový model hovorí o troch zložkách mysle: myšlienka resp. pocit, pozornosť a vedomie. Ak sa nám podarí našu pozornosť odpútať od čitta vrtti – „zmien v  tvorivom poli našej mysle, teda vírenia mysle, čo vykresľuje náš svet, pocity, myšlienky“, čitta sa zkľudní a dosiahneme stav, ktorý nazýva čitta vrtti nirodhah, a ktorý sa prejaví stavom zvaným samádhi – bytím vo svojej Podstate. Tento stav sa volá tiež stavom jogy („Jógahsamádhih“).

Ako dosiahnuť stav úplného kľudu mysle

Dosiahnutie stavu úplného kľudu mysle je v skutočnosti neľahký tréning. Skúste sa pozrieť na ulici na nejaký text a neprečítať ho. Myseľ ho prečíta ešte predtým, než sa rozhodnete ho neprečítať. Potom sú tu naše nevhodné návyky, reflexy, rôzne skúsenosti ktoré nás pútajú do reakčných stereotypov (maly - nečistoty a kléše - obmedzenia). Situáciu si uľahčíme, ak si uvedomíme, že naše vedomie nie je totožné s ničím, čo vnímame. Kým je to ale iba mentálne presvedčenie, nemá to taký účinok na vnímanie seba samých i sveta, ako účinok stavu samádhi.

Pataňdžali uvádza celý rad pojmov a tréningov, ktoré tu nie je možné popísať. Kladie však veľký dôraz na hygienu mysle, etiku života, na vhodný hodnotový systém. Preto definoval princípy zvané jamy (vzťah k svetu a k sebe) a nijamy (postoje k svojmu životu). Pomáha to minimalizovať podnety, z ktorých sa stávajú návyky („železná košeľa“), a tým aj  pohyby čitty. V rámci nijám definoval aj Íšvaru – Boha a vzťah človeka k nemu.

Okrem toho používa pranajámu – prácu s energiami - ako prostriedok k zníženiu rýchlosti metabolizmu a k ukľudneniu mysle. Kým sú totiž energie v pohybe, myseľ je v ich závoze. Toto hovorí aj Rši Górakša (jeden z veľkých majstrov hatha jogy). Hatha joga používa na optimalizáciu energetického systému najprv "šatkarmy" - očistné procesy, ďalej celý rad ásan na vyváženie energií, a podobné systémy na tréning mysle ako Patandžali. A keď sa dostaneme k meditačnému tréningu, sme už na prahu nového poznania.

Samádhi – brána k najvyššiemu Poznaniu

Ak sa myseľ naozaj ukľudní a prestane byť aktívna (stav „nirodha“), otvárajú sa brány k jemnejšej úrovni poznania. Naraz si môžeme uvedomiť, že vnem tela a sveta, v ktorom telo užívame je možné zažiť úplne inak – ako by telo bolo netotožné s našim vedomím. A že existuje ďalší, „paralelný“ svet, ktorý je nadradený tomu obvyklému. A že to vedomie má aj neosobný aspekt, ktorý nás spája s každým a všetkým.

Obyčajne po nejakom čase v stave samádhi či „čitta vrtti nirodhah“, sa myseľ znovu aktivuje, a svet vnímame čo do spôsobu ako predtým, avšak s uvedomením si predchádzajúceho poznania. Tento stav niekedy označujú ako „džívanmukta" – stav človeka, ktorý dosiahol v tomto živote poznanie a teda oslobodil sa od pút nevedomosti („avidja“).

Zmysel života podľa jogy

Nevedomosť Patandžali definuje ako fenomén spôsobený nesprávnym stotožňovaním spoznávaného s poznávajúcim (vedomím). V stave jogového poznania (samádhi) sa teda náš svet, život a jeho procesy dostávajú do správnej perspektívy – nachádzame zmysel života. V našom svete sme sa vyskytli preto, aby sme objavili optimálny - „dharmický“ spôsob života. K tomu, aby sme to zvládli, potrebujeme poznať podstatu nášho života priamo, bez sprostredkovania mysle či odrazov v nej. A o tom je joga.

Tu sa dostávame k otázke úspešnosti. Joga nepovažuje za úspech, ak sa staneme bohatým, mocným, vplyvným, zručným či vzdelaným alebo príjemným človekom. Nezúfa ani nad tým, ak nie sme „úspešní“ a sme povedzme chudobní. Toto všetko je totiž vecou našich osobných daností a vlastností -  karmy. Ani „úspechom“ ani „neúspechom“ v bežnom slova zmysle nevyriešime základnú otázku filozofov: kto sme a aký zmysel má náš život. Ak však nastane stav „čitta vrtti nirodhah", otvorí sa radikálne nové poznanie, ktoré človeka robí úspešným: vie kto v skutočnosti je, aký má zmysel jeho život a ako ho má žiť.